KEYNOTE SPEAKERS

Anna Gemra – profesorka, doktorka, historička literatúry, pracovníčka Ústavu poľskej filológie na Vroclavskej univerzite. Šéfredaktorka ročenky “Populárna literatúra a kultúra”, prvého a jediného poľského odborného periodika zaoberajúceho sa výlučne populárnou kultúrou. Vedúca Oddelenia populárnej literatúry a kultúry a nových médií, predsedníčka redakčnej rady časopisu Homo Ludens, vedecká redaktorka série POPKultura – POPLiteratura a zborníkov venovaných kriminálnej literatúre (vydavateľstvo EMG). Výskumné záujmy: literatúra a kultúra 19. storočia; médiá; populárna kultúra a literatúra; fantasy, detektívky. Autorka mnohých prác publikovaných v poľských a zahraničných vedeckých časopisoch a monografiách, ako aj desiatok hesiel v jedinom poľskom Slovníku populárnej literatúry (vydaný v roku 1997; 2006, ed. T. Żabski). Vydané knihy: Kvety zla na mestskom chodníku. O zápisníkovom románe 19. a 20. storočia (1998); Od gotiky k hororu. Vlkolak, upír a Frankensteinovo monštrum vo vybraných dielach (2008); “Pohľad z inej perspektívy. “Plochozem Terryho Pratchetta a vybrané súčasné problémy” (2019). Členka poroty Ceny Żuławského (za najlepšie poľské fantasy dielo) a Ceny Veľkého kalibru (za najlepší poľský kriminálny román).
Abstrakt jej prednášky si môžete prečítať TU.

Tomáš Pospiszyl – historik umenia, kritik, pedagóg a kurátor. Skúma vzťahy medzi umením východnej Európy a Západu či medzi vysokou a populárnou kultúrou. Zaujíma sa o vzťah filmu a výtvarného umenia a publikoval články o oficiálnom výtvarnom živote socialistického Československa. Výber jeho štúdií vyšiel v anglickom jazyku ako An Associative Art History; Comparative Studies of Neo-Avant-Gardes in a Bipolar World (JRP Ringier & Les Presses du Réel, Zurich 2017). V roku 2022 sa ako kurátor podieľal na výstave Světy Jindřicha Chalupeckého v Galérii hlavného mesta Prahy. Pôsobil tiež ako kurátor v Národnej galérii v Prahe (1997-2002), bol vedeckým pracovníkom v Múzeu moderného umenia v New Yorku (2000) a je členom redakčnej rady časopisu Umelec. Medzi jeho publikácie patrí napríklad antológia Primary Documents; A Sourcebook for Eastern and Central European Art since the 1950s (2002), ktorú edične pripravil spolu s Laurou Hoptman, dva zväzky jeho esejí Srovnávací studie (2005), Asociativní dějepis umění (2014) či Vladimír Ambroz, Akce (BiggBoss, 2017). Je tiež autorom množstva katalógových esejí a časopiseckých článkov. V súčasnosti vedie Katedru teórie a dejín umenia na AVU.
Abstrakt jeho prednášky si môžete prečítať TU.

Marian Zervan – zaoberá sa teóriou architektúry a umenia a súčasne sakrálnou ikonografiou starého a novovekého umenia. Dlhodobo sa venuje priestorovej teórii architektúry a teórie a tvorbe Petra Eisenmana. Je spoluautorom publikácií Životy svätých. Ikonografia (spolu s Ivanom Rusinom, 1994), Príbehy Nového Zákona. Ikonografia (spolu s I. Rusinom, 2000), Príbehy Starého Zákona. Ikonografia (spolu s I. Rusinom, 2006), Postavy a príbehy svätcov a svätíc strednej Európy / Svätci, svätice, blahoslavení a vyznavači z knihy Ungaricae sanctitatis Indicia (spolu s I. Rusinom, 2016), Impulse und Reflexion. Architektur der Slowakei (spolu s Dušan Kováčom, Matúšom Dullom, Alenou Kubovou, Adolphom Stillerom, Danou Bořutovou a Henrietou Moravčíkovou, 2003), Vladimír Dedeček. Interpretation of His Architecture (spolu s Monikou Mitášovou, Vítom Haladom, Benjamínom Brádňanským a Herthou Hurnausom, 2018). 

Monika Mitášová – venuje sa teórii architektúry, o ktorej publikovala viaceré vedecké a odborné štúdie v domácich i zahraničných časopisoch Aspekt, Projekt, Architekt, Stavba Era. V rámci Fulbrightovho štipendia na Columbia University v New Yorku (2009 – 2010) sa zaoberala problémom kritickej a projektívnej teórie architektúry (publikácie z tohto pobytu sú uvedené v literatúre). Bola kurátorkou a spolukurátorkou viacerých výstav z oblasti architektúry a umenia, najnovšie výstavy Anna Daučíková. Work in Progress: 7 situácií (Bratislava, 2019 – 2020) a komisárkou expozície Českej a Slovenskej republiky na Bienále architektúry v Benátkach (2016), ktorú interpretovalo fyzické divadlo Viliama Dočolomanského nazvané Farma v jeskyni v pražskej galérii DOX (2017).

Abstrakt ich prednášky si môžete prečítať TU.